Milý rodič, mám pre teba dobrú správu. Žiadna kaša sa nikdy neje taká horúca, ako sa navarí.
Samozrejme, nájde sa pár záškodníkov, budú pozerať cez prsty a vyzdvihovať svoju ratolesť. Ale tých si nevšímaj. Kto vie, možno práve oni sa stretávajú s tým istým problémom. Len zaryto mlčia a nepovedia pravdu, ani keby ich mučili, ako kedysi slávneho Jurka Jánošíka.
Netreba strácať čas zbytočným horekovaním, ale je potrebné začať sústavnú a systematickú prácu s našim milovaným drobčekom.
Na začiatku, ak načrieš do múdrych kníh, budeš mať hlavu v smútku.
Lebo definície budú často tak náročné, že začneš aj spávať s náučným slovníkom. V poradni, kam určite namieriš svoje kroky, ťa zahrnú množstvom informácií. Osobne si myslím, že je dobré ich počúvať..
Je to odrazový mostík k vlastnej práci s dieťaťom. Lebo spoliehať sa iba na to, že v pedagogickej poradni vyriešia všetko za teba, je ďalší z veľkých omylov.
Istotne sa, milý rodič, stretneš aj so zaručenými radami, ktorými ťa zahrnie okolie. Tu by som tiež odporučil počúvať, ale nie za každú cenu skúšať všetko, čo ti pošepne babka na ulici. Ide totiž o to, že tvoje dieťa je osobnosť, jedinec s vlastnou identitou, vlastnými potrebami, vlastnými povahovými črtami.
Preto dobre zváž, že či cesta k ľudovej liečiteľke, ktorá ho zaručene “vylieči“, je to správne riešenie.
V dnešnej technickej dobe, mnoho z vás hľadá rady na internet. Je to asi prvá inštitúcia, ku ktorej sa utiekame, ak sa nám niečo prihodí.
Ako informácia, len tak pre zaujímavosť alebo psychická podpora určitého druhu, celkom vhodné. Tiež však treba zvážiť, čo odskúšaš a čo nie.
Ďalšia z vecí s ktorou sa môžeš stretnúť, bude to, že tvoje dieťa zaradia do škatuľky a prisúdia mu hodnotenie prislúchajúce priemeru.
Sú rodičia a rodičia. Ja patrím k tým, čo sa s týmto hodnotením neuspokoja.
Dieťa je potrebné motivovať, dávať si ciele a snažiť sa ich splniť.
Samozrejme, nesmieš na dieťa tlačiť a očakávať, že po chvíľke napíše diktát bez chýb alebo prestane zabúdať na to, že pani učiteľka im dala nejakú úlohu a ono si ju malo poznačiť. Ba dokonca som poznal takých expertov, čo plánovali, ako ich potomok preskočí pár ročníkov a vo veku trinásť rokov bude promovať na Harvarde. Takto rýchlo to nefunguje.
Aj mne sa stávalo, že môjmu drobcovi v žiackej knižke svietila poznámka: ,,Vaše dieťa nemalo pravítko!“
V skutočnosti na dne tašky, driemal novučičký nástroj na meranie úsečiek, priamok a iných potrebných vecí.
Ale nie je dobré ani mávnuť rukou a povedať si, že nejako bude. Najhoršie čo môžeš urobiť, je to, že prestaneš v svoju ratolesť veriť. Len preto, že má poruchu učenia nemusí byť ešte hlúpe. Tieto decká mávajú v drvivej väčšine inteligenčný kvocient dosť vysoký. Len im musíš dovoliť, aby ti to ukázali.
Takže...
Milý rodič, máš doma dieťa s poruchou učenia. Ale neprepadaj panike.
Ja, vďaka tomu, že som emócie udržal na uzde, mám doma dieťa, ktoré má síce dysgrafiu, dysortografiu, ohraničenú dyslexiu a poruchu pozornosti. Ale napriek tomu, hrá na klavír, navštevuje bilingválnu základnú školu, športuje a na poslednom vysvedčení zo štvrtej triedy svietili iba dve dvojky.
Úspech, nie?
Komentáre
milý rodič,
prvý zážitok: dievčina, študentka architektúry si písala žiadosť a oslovila ma:" prosím Vás, mohli by ste mi skontrolovať text?" Nechápavo som na ňu hľadela, myslela som si, že chce skontrolovať kompozíciu, alebo čo. " jednoducho slová, či sú správne napýsane, som dyslektička." renátke som skontrolovala text. áno, menila si samohlásky.
druhý zážitok: maturity a dievčina, ktorá mala upravený čas, všetkomožné dys z cudzieho jazyka maturovať nemusela, ale chcela. najlepšie zmaturovala. náhoda? nie usilovnosť. dnes tiež študentka vš
Vasilisa
Mnoho rodičov prepadá panike, ak niečo také zistí. Dokonca aj učitelia v tomto smere stále krívajú na jednu nohu, čo je škoda.
Ďakujem za prečítanie a reakciu.