po štvrtej ráno
sedia vedľa mňa na lúke
včera rozkvitnuté maky
klonia hlavu k zemi
ako by mi chceli ponúknuť empatiu
tráva ma šteklí
kropí chodidlá sprchou
ktorá patrí iba im
chce sa podeliť
potok
pod malým vodopádom
vytvára perinu z peny
chcú objímať – chlácholiť
nepúšťam ich k svojej nahote
sám plyniem
prestávam klásť odpor postavičke
čo sa mi z diaľky smeje a kričí na mňa
blázon šašo cvok
cit ostal
len ti ho už neponúkne
počuješ? neponúkne
nikdy neponúkne...
odrazu
z každej strany
i od tých čo chceli utešovať
znie rehot a výsmešné slová
to preto
lebo nie si úplný
Komentáre